Pohľadávky podľa § 166b ZKR vylúčené z uspokojenia a ich uplatnenie v daňových výdavkoch
01.06.2018

Dobrý deň, kolegovia,

doteraz som vždy rád príspevky na Lexfore čítal, teraz prvýkrát aj prispejem.

Diera v zákone, alebo úmysel, ktorého význam mne (a nielen mne) nejako uniká?

Pohľadávky podľa § 166b ZKR sú vylúčené z uspokojenia. Súčasne sa také pohľadávky považujú za nevymáhateľné. Takéto pohľadávky ani nemožno prihlásiť (§ 167l ods. 1 ZKR), teda by ani neboli zapísané do zoznamu pohľadávok, ak by ich veriteľ prihlásil.

Potiaľto konkurzné právo. Keďže riešime pohľadávku podľa § 166b ZKR (judikovanú pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty), neprihlasujeme. A to bez ohľadu na to, či sa konkurz na FO skončí rozvrhom výťažku, alebo pre nedostatok majetku. Ale čo sa s pohľadávkou stane z daňovo-účtovného hľadiska? Zmysel by snáď dávalo automaticky si ju môcť uplatniť ako daňový výdavok (ak bola pôvodne zaradená do daňových príjmov) na základe rozhodnutia súdu o oddlžení. Ale tu začína podľa mňa tá zábavnejšia časť.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov totiž hovorí, že "výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, 1) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, 102) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom,

V bode 1 vyššie uvedeného ustanovenia situácia s pohľadávkami podľa § 166b ZKR riešená nie je. V bode 2 tiež oporu nenachádzam.

Zároveň ale nevidím dôvod, prečo by len tento konkrétny prípad pohľadávok podľa § 166b ZKR mal byť vylúčený/opomenutý v § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov.

Žiadne ustanovenie zákona o dani z príjmov (ani v § 19 ani v § 20) sa podľa mňa na prípad, kedy sa pohľadávka neprihlasuje v konkurznom type oddlženia, nevzťahuje.

Aký je Váš názor na to?

Platí, že majiteľovi pohľadávky podľa § 166b ZKR za účelom jej neskoršieho použitia ako daňového výdavku neostáva iná možnosť, ako tvoriť daňové opravné položky podľa všeobecných pravidiel (§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov)?

Budem rád, keď budete zdieľať Vaše názory na túto tému.

Pekný deň.

Jaro

viac ...