K zriaďovateľom stálych rozhodcovských súdov
06.01.2018

Zdravím čitateľov LF a prajem úspešný rok 2018!

Nižšie je príspevok k zriaďovateľom stálych rozhodcovských súdov po novele zákona o rozhodcovskom konaní („ZoRK“), ktorá je účinná od 1.1.2017.

V príspevku je konkrétne:

(A) moje chápanie novelizovaného § 12 ods. 1 ZRK, na základe ktorého môžu stále rozhodcovské súdy („SRS“) zriaďovať napr. národné športové zväzy („športové zväzy“) alebo komory,

(B) môj pohľad na možnosť zmeniť zriaďovateľa SRS,

a to v kontexte prípadu, ktorým som sa v praxi chvíľu zaoberal a ktorý môže poslúžiť ako modelový prípad, aby prípadná debata nebola vedená v príliš všeobecnej rovine.

Načrtnutie prípadu: obchodné spoločnosti uzatvorili pred 1.1.2017 rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal spory rozhodovať stály rozhodcovský súd zriadený z.z.p.o. Pred 1.1.2017 bolo začaté rozhodcovské konanie. Pred 31.3.2017 bola uzatvorená medzi zriaďovateľom SRS (z.z.p.o.) a jedným športovým zväzom zmluva, na základe ktorej sa mal namiesto z.z.p.o. stať zriaďovateľom SRS práve tento športový zväz.

(A) K § 12 – môže SRS, ktorého zriaďovateľom je športový zväz rozhodovať akékoľvek spory?

§ 12 ods. 1: Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len športový zväz alebo komora zriadená zákonom. […]

Argumenty pre:

(i) Zmluvná voľnosť. Nakoľko možno vzťah založený rozhodcovskou zmluvou považovať za súkromno-právny vzťah, môžeme akceptovať argument, že vzhľadom na zmluvnú voľnosť sa stany môžu dohodnúť na tom, že spor medzi nimi rozhodne SRS zriadený športovým zväzom. (Druhá vec je samozrejme tá, či si slabšia strana skutočne môže vynegociovať vylúčenie rozhodcovskej doložky resp. iný rozhodcovský súd.)

(ii) o nie je zakázané, je dovolené. Ani v § 12, ani v inom ustanovení zákona nie je upravené, či môže takýto SRS rozhodovať akékoľvek arbitrovateľné spory alebo len spory súvisiace s týmto športovým zväzom alebo komorou.

Argumenty proti:

(i) Účel novely. § 12 bol zmenený kvôli tomu, aby si nemohol v podstate hocikto zriadiť stály rozhodcovský súd, čím by bola zabezpečená väčšia transparentnosť a nezávislosť SRS od strán sporu. [1] Pokiaľ by sme prijali argument, že akékoľvek (napr. obchodné) spory môže rozhodovať SRS zriadený športovým zväzom, tak by tento účel nebol dosiahnutý, keďže sa dá (zdá sa) pomerne ľahko nájsť športový zväz, ktorý pre niekoho zriadi SRS. Možno vďaka tomu aj pár športových zväzov vzniklo 😊. [2]

(ii) Úloha športových zväzov. Ako vyplýva zo samotnej podstaty športových zväzov, ich úlohou je rozvíjať konkrétny šport na Slovensku. V zákone o športe sú úlohy športových zväzov pomerne detailne popísané. Nikde sa však nepíše o tom, žeby mohol zriaďovať SRS. Chápem, že ZoRK môže byť lex specialis k zákonu o športe, ale zároveň považujem za absurdné, aby obchodné spory rozhodoval SRS zriadený športovým zväzom, ktorý má plniť úplne iné úlohy.

Záver

Ustanovenie je nejasné a nešťastné. Zákonodarca by mohol pridať do ZoRK aspoň jednu vetu o tom, aké spory budú môcť rozhodovať tieto SRS, inak môžu existovať názory, že SRS zriadený športovým zväzom môže rozhodovať akýkoľvek arbitrovateľný spor, napriek tomu, že športové zväzy majú zo svojej podstaty a zákona úplne inú úlohu.

Keďže (i) športové zväzy sa v tomto prípade využívajú úplne účelovo, (ii) prepojenie medzi nimi a sporom nie je odborné, ale len personálne (v drvivej väčšine práve so žalobcom), (iii) predpokladám, že vedenie sporov pred SRS zriadenými športovými zväzmi nevedie k podpore športu, nevidím dôvod, prečo by mali spory rozhodovať tieto SRS a stojí za zamyslenie, aby bolo toto ustanovenie zmenené.

Ak však už strany uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej má spory rozhodovať SRS zriadený športovým zväzom, mali by súdy postupovať tak, aby bola udržaná jej platnosť (za predpokladu, že sú splnené ďalšie zákonom stanovené predpoklady ako napr. slobodný prejav vôle).


(B) Môže rozhodcovské konanie začaté pred 1.1.2017 viesť SRS, ktorého zriaďovateľ sa zmenil?

Keď som § 12 označil za nešťastný, tak prechodné ustanovenie k nemu (§ 54c[3]) musím označiť za extrémne nešťastné. Z praktického hľadiska veľmi slabo rieši kontinuitu rozhodcovského konania začatého pred SRS, ktorý nespĺňa podmienky podľa novelizovaného § 12 (v zásade sa jedná o z.z.p.o.), keď pripúšťa tri možnosti: (1) obe strany pred 31.12.2016 spoločne vyhlásili do zápisnice, že konanie bude prebiehať podľa pravidiel SRS, (2) rozhodcovské konanie je k 31.12.2016 zastavené, alebo (3) do 31.3.2017 bola podaná žaloba a v takom prípade sú všetky účinky úkonov zachované, len sa koná pred súdom.

Môže teda spor rozhodovať SRS, ktorého zriaďovateľom je niekto iný?

Argumenty pre:

(i) Strany uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Uzatvorením tejto zmluvy prejavili vôľu, aby ich prípadné spory boli rozhodované na rozhodcovských súdoch a nie na všeobecných súdoch.

(ii) Rozhodcovia sa nemusia zmeniť. Takáto zámena zriaďovateľov nemusí mať teda prakticky žiadny dopad na kvalitu rozhodovania. Zriaďovateľ je aj tak zodpovedný len v určitých špecifických prípadoch administratívno-formálneho charakteru.

Argumenty proti:

(i) Rozhodcovský súd zanikol a konanie bolo zastavené. V prechodných ustanoveniach hovorí zákon jasne o tom, že SRS, ktoré nespĺňajú zákonné predpoklady zanikajú a konanie sa zastavuje (ak sa neuplatnia niektoré zákonom dané výnimky). Zákon nepripúšťa inú možnosť v pokračovaní sporu a už vôbec nie zámenu zriaďovateľov. Na rozdiel od § 54b ZoRK, ktorý zaviedol domnienku, že SRS zriadený z.z.p.o., ktorého členom sa stal zriaďovateľ SRS, na ktorom sa dohodli strany v rozhodcovskej doložke, sa považuje za SRS zvolený stranami rozhodcovskej doložky, § 54c ZoRK nezakladá žiadnu podobnú domnienku. Tým, že „pôvodný“ zriaďovateľ nespĺňa podmienky stanovené zákonom, tento SRS zanikol a rozhodcovské konanie bolo zastavené zo zákona k 31.12.2016

(ii) Voľba rozhodcovského súdu. Strany sporu uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, prostredníctvom ktorej si vybrali SRS zriadený konkrétnym zriaďovateľom. Keďže SRS by si mali strany skutočne vybrať a keďže si strany nevybrali SRS zriadený športovým zväzom, mám za to že tu rozhodcovská doložka neexistuje. Nakoľko je na SRS prenesená verejná právomoc rozhodovať spory, na základe vôle strán sporu, nemala by byť stranám odobraná možnosť rozhodnúť, ktorý SRS napokon spor rozhodne. Tento argument tu platí o to viac, že „novým“ zriaďovateľom[4] je športový zväz, ktorého kompetentnosť je otázna.

(iii) Nemožnosť uzatvoriť takú zmluvu, ktorá bude mať negatívny dopad na stranu sporu. V slovenskom právnom poriadku neexistuje žiadna norma, ktorá by umožňovala zmenu dohody dvoch strán [rozhodcovskej zmluvy] dohodou iných dvoch strán [zriaďovateľa SRS a športového zväzu]. Keďže práve zmluvné strany (neskôr strany sporu) si vyberajú SRS, mala by zámena zriaďovateľa podliehať minimálne ich schváleniu.

Záver

V nadväznosti na vyššie uvedené argumenty sa prikláňam k názoru, že k zámene nemôže dôjsť.

Na druhej strane, ak strany prejavili vôľu, aby ich spory rozhodovali rozhodcovské súdy, myslím, že tí rozhodcovia, ktorí rozhodovali o spore pred zmenou zriaďovateľa SRS, by mali naďalej v spore rozhodovať (pokiaľ nie sú zaujatí), avšak v režime ad hoc arbitráže, pričom by sa mali uplatniť pravidlá (štatút a rokovací poriadok) SRS z čias pred zmenou zriaďovateľa SRS.

Budem rád za akékoľvek postrehy.


[1] Usudzujem tak na základe tohto odôvodnenia Ústavnoprávneho výboru NR SR:

„Zákonodarca s účinnosťou od 1. januára 2015 obmedzil okruh zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov. Motiváciou bolo obmedzenie vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov, prax však ukázala, že vzhľadom na neexistujúci dohľad štátu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ukázalo, že je nevyhnutné túto reguláciu ešte sprísniť.“

[2] K dnešnému dňu máme zaregistrovaných 90 športových zväzov ako napr. Slovenská asociácia korfbalu, Slovenský bridžový zväz a pod.

[3] § 54c

(1) Stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia.

(2) Rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania [….]

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak žalobca a žalovaný spoločným vyhlásením do zápisnice pred stálym rozhodcovským súdom najneskôr do 31. decembra 2016 vyjadria súhlas, že rozhodcovské konanie bude ďalej podľa pravidiel stáleho rozhodcovského súdu a za podmienok tohto zákona prebiehať ako rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcovským súdom zloženým z jedného alebo viacerých rozhodcov.

(4) Zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa odseku 2. […]

[4] Pri striktnom aplikovaní gramatického výkladu by sme mohli tvrdiť, že zriaďovateľ je osoba, ktorá SRS zriadila, nemôže byť teda nahradený „novým“ zriaďovateľom. Zriaďovateľ môže byť len jeden.

viac ...