Účelové postúpenie pohľadávky počas konania a možná obrana podľa CSP (zameraná na náhradu trov)
05.10.2017

Pozdravujem čitateľov lexfóra,

rád by som predostrel na diskusiu otázku, ako (resp. či vôbec) sa dá brániť nasledujúcej situácii:

Žalobca A žaluje žalovaného X o zaplatenie sumy. Hoci právny dôvod žaloby nie je v tejto chvíli podľa mňa podstatný, ide o uplatnenie nároku podľa § 667 ods. 1 OZ - zhodnotenie nehnuteľnosti počas nájmu úpravou predmetu nájmu. Žalovaný nárok od počiatku odmietal, ako nedôvodný (nešlo o také úpravy, ktoré by zhodnotili predmet, ale len o drobné úpravy prispôsobujúce predmet nájmu potrebám nájomcu, navyše nájomca predčasne ukončil nájom a v rozpore so zmluvou neuviedol predmet nájmu do pôvodného stavu).

Pred cca 4 mesiacmi nový sudca (po výmene zákonného sudcu) vyslovil právny názor, že žaloba nijako neobstojí, v záujme zachovania práv žalobcu však poskytol dodatočnú lehotu 30 dní na predloženie ďalších dôkazov. Žalobca žiadne dôkazy nepredložil, na ďalšie pojednávanie sa ospravedlnil z dôvodu zmeny právneho zástupcu a necelý mesiac pred aktuálnym pojednávaním postúpil túto pohľadávku na firmu, u ktorej je dôvodné podozrenie, že ide len o bieleho koňa (nedoplatky na daniach, sociálke, nepredložená ÚZ za min. rok a pod.).

Žalobca pred pojednávaním uplatnil postup podľa § 80 CSP - návrh na zmenu účastníka, čomu súd vyhovel a vydal uznesenie, kde určil, že namiesto doterajšieho žalobcu A vstupuje nový žalobca B (toto uznesenie nie je v čase písania príspevku právoplatné).

Vzhľadom na skutočnosť, že existuje vysoká miera pravdepodobnosti ohľadne rozhodnutia súdu I. inštancie (zamietnutie žaloby), vzniká teraz na strane žalovaného odôvodnená obava (v ďalšom predpokladám situáciu, že takýto rozsudok by sa neskôr stal právoplatným, buď pre nepodané odvolanie alebo pre potvrdenie rozsudku odvolacím súdom), že ak by o trovách súd rozhodol až po právoplatnom ukončení veci tak, že ich prizná voči nebonitnému žalobcovi B (ako aktuálnemu účastníkovi konania), fakticky tým spôsobí, že žalovaný X náhradu trov nedostane.

V tejto situácii by som chcel poprosiť o názory:

1. Či existuje podľa vás spôsob, ako v súlade s CSP tomuto zabrániť (t. j. najmä, či má súd možnosť priznať trovy za úkony do právoplatnosti zmeny žalobcu (konanie prebiehalo 4 roky) priamo voči žalobcovi A, keďže tento už v čase rozhodovania o trovách nebude procesnou stranou).

2. Či môže súd v uznesení, ktorým rozhodol o vstupe B do konania namiesto A rozhodovať (aspoň nejako predbežne) o trovách (čo neurobil, zaujíma ma len teoretická možnosť).

§ 80 CSP neumožňuje súdu takémuto návrhu nevyhovieť (zvažujem namietanie platnosti dohody o postúpení formou sťažnosti voči uzneseniu, čo však nebude pravdepodobne sláviť úspech).

Separácia trov v novom CSP je sťažená (o tom tu už diskusný príspevok bol)- istý priestor tam však cez § 218 vidím, hoci sa obávam, že súd nebude fakticky môcť (aj keby chcel) rozhodnúť o predbežných trovách, keďže nie je rozsudok. Ako východisko v tejto situácii vidím žiadosť adresovanú súdu, pokiaľ by rozhodol ešte pred právoplatnosťou uznesenia o vstupe B namiesto A, aby rozhodol rozsudkom a A aby zaviazal podľa § 147 (v čase vyhlásenia rozsudku bude A ešte sporovou stranou). To je však len šťastná konštelácia. Ako by sa postupovalo v prípade, že uznesenie o vstupe B namiesto A nadobudne právoplatnosť pred rozhodnutím vo veci samej. Aplikovať v tomto prípade zásady CSP (napr. čl. 4 a 5 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, ktorý hovorí len o priznaní náhrady strane, ale nehovorí, voči komu toto priznanie adresovať, t. j. je tam možnosť, aby zaviazal aj pôvodného žalobcu A)? Alebo by cesta viedla cez žiadosť o medzitýmny rozsudok, kde by súd rozhodol len o základe - tu však vzniká otázka, či v medzitýmnom môže určovať náhradu trov...

Celkovo mi to vychádza, že ochranu žalovaného X v tomto smere nie je možné dosiahnuť. Na druhej strane, samotné postúpenie pohľadávky predsa neznamená "postúpenie" nárokov na náhradu trov, tie nie sú príslušenstvom postupovanej pohľadávky (sú záväzkom, ktorý vznikne v budúcnosti) a § 80 ods. 3 CSP (prijatie stavu konania) sa na túto situáciu podľa mňa tiež nevzťahuje, aby bolo odôvodnené priznanie náhrady všetkých trov len voči žalobcovi B. Čiže z hľadiska logiky a spravodlivosti mi to vychádza tak, že by to ísť malo, len na to zákonodarca (ako na mnohé iné veci) nemyslel...

Budem povďačný za každý názor.

viac ...