má meniny    Nastaviť ako úvodnú stránku    Pridať medzi obľúbené    RSS
 

Content on this page requires a newer version of Adobe Flash Player.

Get Adobe Flash player

právo na vašej strane
15.04.2020

Zdravím všetkých, už dlhšie sa venujem právnym otázkam v oblasti priestupkov v doprave a polícii.

Od 01.12.2019 nadobudla účinnosť novela, ktorá posilnila právomoci obecnej polície v doprave.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. obecná polícia prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.


Z tohto ustanovenia obce a mestá vyvodzujú oprávnenie mestského policajta prejednať v blokovom konaní priestupok - nezastavenie na stopke alebo na červený signál na semafore.


Takéto oprávnenie podľa môjho názoru z citovaného ustanovenia nevyplýva.


1. zákon jasne hovorí, že mestský policajt môže prejednať tie priestupky, ktoré účastník cestnej premávky spácha tak, že poruší príkaz, zákaz alebo obmedzenie konkrétnych úkonov, ktoré sú v danom ustanovení vymenované, pričom príkaz, zákaz alebo obmedzenie môže vyplývať zo zákona, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.


Z uvedeného nie je možné podľa mňa dospieť k tomu, že môžu prejednávať akýkoľvek priestupok, ktorý je spáchaný porušením akéhokoľvek príkazu alebo zákazu. Porušenie príkazu alebo zákazu (ako aj obmedzenia) sa má viazať len na vjazd, jazdu, odbočenie, otáčanie, cúvanie, zastavenie alebo státie.


2. ak by mala mestská polícia prejednávať všetky priestupky spáchané porušením zákazu alebo príkazu, potom by z nej nebol poriadkový útvar obce, ale útvar vykonávajúci dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, pretože by prakticky mohli riešiť akékoľvek porušenie zákona (svetlá, pásy, telefonovanie a pod.). Takéto ponímanie mestskej polície by podľa mňa odporovalo účelu zákona o obecnej polícii.

3. Ak by mestská polícia mohla prejednávať každý priestupok spáchaný porušením príkazu alebo zákazu, potom je otázne, prečo zákonodarca do predmetného ustanovenia vymenoval jednotlivé úkony účastníka cestnej premávky (na ktoré sa má regulácia podľa môjho názoru vzťahovať). Teda nebolo by potrebné do ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona uvádzať, že regulácia (príkaz, zákaz, obmedzenie) sa má týkať zastavenia alebo státia, lebo keď mestský policajt môže prejednávať všetky zákazy a príkazy, logicky by sa to vzťahovalo aj na tieto dva.


Teda ani logický výklad podľa môjho názoru neumožňuje dospieť k tomu, že mestský policajt by mohol prejednávať všetky priestupky spáchané porušením príkazu alebo zákazu (ale len tie, ktoré sa týkajú jazdy, vjazdu, státia a pod., ktoré sú uvedené v danom ustanovení).

Zároveň, aby mestská polícia mohla prejednávať každé porušenie príkazu alebo zákazu, potom čo druhá časť ustanovenia týkajúca sa porušenie obmedzenia? Malo by sa potom porušenie obmedzenia vzťahovať na tie úkony, ktoré sú v citovanom ustanovení uvedené? Podľa mňa ani to nie je možné, pretože porušiť obmedzenie niektorých úkonov nie je možné - napr. obmedzenie odbočenia. Nerešpektovanie "obmedzenia odbočenia" zákon č. 8/2009 Z. z. ani nepozná. Tu môžeme hovoriť napríklad o zákaze odbočenia, ale nie o všetkých úkonoch, ktoré sú v analyzovanom ustanovení vymedzené (teda jazda, vjazd, cúvanie, státie, zastavenie, odbočovanie, otáčanie). Ide preto o ďalší argument proti tomu, že by mestský policajt mohol prejednávať každé porušenie príkazu alebo zákazu.

4. dôvodová správa k novele hovorí o tom, že sa mal zjednotiť a vymedziť rozsah pravidiel, ktorých porušenie by bola oprávnená blokovo prejednávať mestská polícia. Zákon o obecnej polícii v znení do 30.11.2019 totiž neumožňoval mestskej polícii jednotne riešiť niektoré porušenia zákona - napr. mohli prejednávať neuposlúchnutie zákazu otáčania vyplývajúceho z dopravnej značky, ale nemohli prejednať zákaz otáčania vyplývajúceho z právnej úpravy.


Za týmto účelom sa to malo zjednotiť, aby mohli prejednávať vymedzený rozsah pravidiel, bez ohľadu na to, či vyplývajú z právnej úpravy, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.


Hoci dôvodová správa nie je záväzná, môže nám pomôcť pri hľadaní účelu zákona. Podľa môjho názoru účelom zákona určite nebolo umožniť príslušníkom mestskej polície prejednávať akékoľvek porušenie zákazu alebo príkazu (vzhľadom na argumentáciu v bodoch 1 - 4), ako aj vzhľadom na dôvodovú správu, ktorá jasne hovorí o vymedzení rozsahu pravidiel (teda vymedziť konkrétne pravidlá, nie umožniť prejednávať všetky, ktoré sa týkajú porušenia zákazu alebo príkazu).


Nad rámec uvedeného by som ešte dodal, že od 01.04.2020 je účinná vyhláška č. 30/2020 Z. z. o dopravných značkách (čiastočne nahradila vyhlášku č. 9/2009 Z. z.).


V § 15 ods. 2 písm. a) vyhlášky je uvedené, že ak svieti signál červenej farby „Stoj“; vodič musí zastaviť pred križovatkou.


Opäť podľa mňa nejde o správne formulovaný predpis, pretože výklad pojmom v cestnej premávke je uvedený v zákone č. 8/2009 Z. z. Zastavením sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja na nevyhnutne potrebný čas za účelom vystúpenia, nastúpenia, vyloženia alebo zloženia nákladu. To by potom znamenalo, že signál červenej farby na semafore nám prikazuje uviesť vozidlo do pokoja na nevyhnutne potrebný čas, za účelom vystúpenia alebo vyloženia nákladu. Takáto situácia je však v praxi nepredstaviteľná.


Vyhláška č. 9/2009 Z. z. účinná do 31.03.2020 v tejto súvislosti hovorila, že na signál červenej farby je vodič povinný zastaviť vozidlo. Zastavením vozidla sa podľa zákona o cestnej premávke rozumie prerušenie jazdy z dôvodu nezávislého od vodiča (teda napr. na pokyn policajta, dopravnej značky, červeného signálu a pod.).


Aj nová právna úprava (vyhláška č. 30/2020 Z. z.) by sa preto mala vykladať v tomto duchu a rešpektovať pojmy zákona o cestnej premávke, pričom takéto zlyhanie zákonodarcu nemôže tento stav zmeniť.


viac ...
Vytlačiť  | E-mail  |  ďalšie 
 |