má meniny    Nastaviť ako úvodnú stránku    Pridať medzi obľúbené    RSS
 

Content on this page requires a newer version of Adobe Flash Player.

Get Adobe Flash player

právo na vašej strane
11.05.2019

V tomto stručnom poste by som rád poskytol niekoľko praktických rád všetkým majiteľom ochranných známok, či iných práv duševného vlastníctva, ktorým "lezie do kapusty" konkrétna doména, pre ďalšie zjednodušenie doména v TLD .sk, avšak opísaný postup je primerane aplikovateľný na akúkoľvek inú doménu (minimálne v teritóriu EÚ).

Prvým problémom, ktorému typicky čelí majiteľ ochrannej známky pred zahájením ADR proti držiteľovi konfliktnej domény, je nedostatok informácii o identite držiteľa. Verejné databázy WHOIS (napr. https://whois.sk-nic.sk/) prevádzkované správcami príslušných TLD (napr. SK-NIC) v poslednej dobe už nesprístupňujú ani základné údaje o držiteľovi (Meno/Názov, Sídlo, IČO) a označenie držiteľa je tak skryté za nepersonalizovaným kódom typu napr. "WY-287199". V tejto chvíli ponechajme bokom diskusiu o zmysle, legitímnosti a legálnosti tohto postupu - len prezradím, že SK-NIC na zverejnenie osobných údajov aplikuje súhlasový režim v zmysle GDPR; pozri Pravidlo 8 v aktuálnych Pravidlách poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .sk) - a sústreďme sa radšej na spôsoby, ako prekonať tento informačný deficit. Z pohľadu efektívneho vymáhania práv (typicky majiteľa ochrannej známky) ide pritom o zásadnú vec, bez znalosti identity držiteľa vo väčšine prípadov nie je možné napevno postaviť a zdôvodniť kľúčové tvrdenia nevyhnutné pre úspech v ADR, tzn. absenciu oprávnenia, resp. legitímneho záujmu držiteľa domény a nedostatok jeho dobrej viery pri registrácii alebo získaní domény k tomu bližšie pozri môj starší post Doménové spory a ADR v doméne .sk alebo Pravidlá alternatívneho riešenia sporov). Tieto skutočnosti nie je možné odvodzovať z prostých predpokladov (i keď možno pravdepodobných), ale v rámci ADR sa zo strany majiteľa práv v pozícii sťažovateľa v tomto smere vyžaduje unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena (pozn. až na výnimky výslovne uvedené v Pravidlách alternatívneho riešenia sporov). Berúc do úvahy navyše povinnosť spolu s podaním návrhu zaplatiť poplatky v zmysle sadzobníka, nemožno rozumne očakávať (a ani to odporúčať), že by majiteľ práv (potenciálny sťažovateľ), resp. jeho právny zástupca vzali na seba opísané riziká súvisiace s neznámou identitou držiteľa konfliktnej domény a podali návrh na začatie ADR takpovediac "naslepo".

Majitelia práv však majú v rukách "mocnú zbraň", ktorou dokážu prekonať informačnú asymetriu spočívajúcu v neznalosti identity držiteľa konfliktnej domény. Touto zbraňou je informačný nárok v zmysle čl. 8 smernice IPRED, ktorý je transponovaný v § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Významné pritom je, že tento nárok má hmotnoprávnu povahu (je žalovateľný) a môže smerovať nielen proti údajnému porušovateľovi práv, ale aj proti tretím osobám nezainteresovaným na porušovaní práv (ako napr. SK-NIC). Pri uplatňovaní informačného nároku sa aplikuje princíp proporcionality v tom zmysle, že je potrebné posúdiť, či možné následky výkonu informačného nároku nie sú neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia zodpovedajúcej povinnosti (§ 11 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z.). Konkrétne v prípade sprístupnenia identity držiteľa domény majiteľovi ochrannej známky zo strany SK-NIC je podľa môjho názoru nepochybné, že proporcionalita je dodržaná, nakoľko (i) SK-NIC požadované údaje má pohodlne k dispozícii v registri domén, (ii) bez sprístupnenia týchto údajov by majiteľ ochrannej známky nebol schopný efektívne vymáhať svoje práva a (iii) neexistuje žiadny objektívny dôvod na trvalé a bezvýnimočné zaručenie anonymity držiteľa domény ani z hľadiska ochrany jeho osobných údajov. Navyše, samotné Pravidlá poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .sk obsahujú možnosť poskytnúť osobné údaje o držiteľovi domény tretej osobe s oprávneným záujmom na účely preukazovania, uplatňovania alebo obhajovania svojich právnych nárokov; pozri Pravidlo 8.2.3 písm. b), čo je podľa môjho názoru v súlade s GDPR; pozri čl. 9 ods. 2 písm. f), ktorý sa a minori ad maius vzťahuje nielen na špecifický prípad spracovania osobitných kategórií osobných údajov, ale aj na "bežné" osobné údaje, ktoré sú požadované od SK-NICu.

Pri uplatnení informačného nároku vo vzťahu k SK-NICu je potrebné uviesť aspoň (i) identifikačné údaje majiteľa ochrannej známky, (ii) údaje o predmetnej ochrannej známke (označenie, triedy, číslo registrácie, územná platnosť, časová platnosť), (iii) zdôvodnenie predpokladaného porušovania práv v súvislosti s konfliktnou doménou a (iv) aspoň základné zdôvodnenie proporcionality v zmysle vyššie uvedeného.

Záverom by som len poznamenal, že SK-NIC už dostal prvé žiadosti o sprístupnenie informácii o identite držiteľa domény na základe informačného nároku v zmysle vyššie uvedeného. Podľa môjho názoru nemá SK-NIC inú možnosť ako takýmto žiadostiam vyhovieť a požadované údaje o držiteľovi domény sprístupniť v rozsahu zabezpečujúcom jednoznačnú identifikáciu držiteľa (Meno/Názov, Sídlo, IČO a prípadne aj kontaktné údaje), s jedinou výnimkou zjavne nepodloženej žiadosti. Za zjavne nepodloženú žiadosť by som považoval takú žiadosť, kde na prvý pohľad nemôže dochádzať k zásahu do práv majiteľa ochrannej známky (napr. ochranná známka a doména sú úplne nepodobné), pričom majiteľ ochrannej známky by mal mať možnosť prípadné námietky SK-NICu v tomto smere vyvrátiť či vysvetliť.

Ak máte skúsenosť so zisťovaním identity držiteľa domény či uplatňovania informačného nároku, dajte vedieť v diskusii.

viac ...
Vytlačiť  | E-mail  |  ďalšie 
 |